Zbožňujem svoju prácu. Zbožňujem robiť zápisníky. Nevadí mi ani, keď musím robiť jeden rovnaký kus viackrát, pre mňa je to akýsi relax či psychohygiena. Sadnem si do svojej dielničky, začnem skladať papier, triediť ho do zložiek, až kým nemám pripravené papierové vnútra pre celú nadchádzajúcu kolekciu zápisníkov z novej kože. Robím to už tak automaticky, veď to poznáte, človek ráno vstane z postele, prezlečie sa, umyje sa, dá si raňajky, taká automatika. A tak to mávam niekedy aj u seba v práci. To sú také dni, keď sa zavriem do dielne, neodpisujem na emaily, nepozerám, čo je nové na sieti, nepotrebujem obedovať, som tu len ja sama a papiere a nitky a koža a moja práca.
Ale potom prídu dni, keď zrazu cítim, že by som chcela urobiť niečo nové, čo som ešte neskúsila. Chcem niečo vymyslieť. Chcem si to najprv naskicovať. Chcem si to najprv vyskúšať na prototype. Chcem objaviť a kúpiť nový papier. Jednoducho to chce zmenu, posunúť sa o nejaký krôčik zase dopredu. A aj tieto chvíle zbožňujem. Keď sedím za stolom a horúčkovite si čarbem na papier. Keď ležím v posteli a nemôžem zaspať, lebo som tak nadšená, že som dastala ten nápad.
Môj posledný nápad mi trvalo zrealizovať asi tak pol roka a nazvala som ho jednoducho fotokniha.
Fotokniha je teda mojim novým produktom z kategórie kompletne ručne vyrábaných väzieb. Chcela som vytvoriť útlejšiu alternatívu k mojim tradičným fotoalbumom, a tak verím, že s obsahom 36 strán sa mi to aj podarilo. :-) Zvláštne na fotoknihách je však to, že samotné listy sú viazané a radené neobvyklým spôsobom – každá papierová zložka sa otvára na dvakrát, a tak vo finále vznikajú vo fotoknihe aj panoramatické plochy pre umiestnenie napríklad série fotografií alebo plochy, ktoré poskytujú priestor pre kreatívnejšie spracovanie vizuálnych projektov.
Fotoknihy sú taktiež viazané v pravej koži. A aj papierik do nich bol tiež starostlivo vyberaný vzhľadom k životnému prostrediu – vo fotoknihách sa nachádza upcyklovaný papier talianskej výroby, ktorý obsahuje zvyšky z kožiarskeho priemyslu, v inom prípade zvyšky z organických plodín, ktoré by sa už inak nedali využiť. Preto sú v ňom badateľné recyklované čiastočky.
Ako sa Vám teda pozdáva môj najnovší nápad? :-)
