Možno ste už zachytili a možno že nie, tento rok sa mi podarilo okrem vlastných diárikov urobiť aj jednu špeciálnu diárovú vec navyše. Oslovila ma milá Viky, že či by som sa nechcela postarať o väzbu jej netradičných diárov na rok 2018. Jasnačka a veľmi rada!
A tak sa stalo, že v januári 2018 sa pod mojimi rukami zrodilo 33 skutočne netradičných diárikov: väzba bielo-bielo-biela ako nepopísané plátno, vo vnútri 12 mesiacov a každý jeden inak graficky spracovaný, v limitovanom počte, každý kus signovaný fejkovým zlatom.
A takto to začalo — prišiel mi balíček a v ňom 990 potlačených hárkov, ktoré čakali, aby ich niekto dostal do tej správnej formy.
Po zdĺhavej ručnej príprave — po skladaní papiera a zatrieďovaní listov do správnych zložiek, po narezaní obalov a ešte menších kozmetických úpravách som sa mohla konečne pustiť do viazania. Len ja, ihla, niť a papier.
„Nejde o zvyčajný diár — ale, dovolím si povedať, o kúsok umenia. Mojím snom je, aby sa umenie dostalo medzi ľudí i mimo umeleckých inštitúcii, ale stále si udržalo svoje čaro unikátnosti. Jednoducho by som nerada, aby išlo o záležitosť, ktorá je produkovaná haldami pre zisk. Ide o sprostredkovanie umenia do nových sfér každodenného života netradičnou formou.“ Viktória Decko Horňanová
Grafické spracovanie diára realizovali Lea Turzáková (január), Viktória Pastorová (február), Lujza Grossmanová (marec), Miriam Budzáková (apríl), Stáňa Procházková (máj), Simona Kocurková (jún), Tereza Šípková (júl), Kristína BylinKe Novosadová a Zuzana Dreadka Krutá (august), Viktória Jehlárová (september), Lucia Budzáková (október), Viktória Horňanová (november) a Veronika Nedecká (december). Väzbu navrhla a realizovala Michaela Slaninková. Projekt viedla a vedie Viktória Decko Horňanová.