Ahoj, počula som dobre? Že vraj neustále strácaš papieriky s dôležitými poznámkami? Že ti nedržia samolepky na monitore či nástenke? Alebo že sa ti lístok s nákupným zoznamom záhadne stráca v peňaženke? A že by si teda potreboval nejaký praktický mini zápisník, kde by sa ti zmestili tie všetky dôležité veci a nestratili sa? A že teda keď si bol na ceste, že si ho kúpiš, zistil si tú najhoršiu vec na svete (ako ja), že žiadna tlačiareň ti nedokáže urobiť pekný malinkatý, zato praktický papierový zápisník? Ja viem, je to tragédia, ale vieš čo? :-) Akurát si na tom najsprávnejšom mieste na všetkých internetoch, pretože ja (Michaela) ti tu ukážem, ako si môžeš jeden taký mini zápisník vyrobiť. A to bez použitia zošívačky či iných knihárskych pomôcok veľmi rýchlo, jednoducho a u teba doma! A najlepšie na tom je, že tento návod je univerzálny pre akýkoľvek rozmer zápisníka-zošita, pre ktorý sa rozhodneš. Želám príjemnú zábavu! :-)
Pomôcky
Na výrobu papierového zápisníka vo formáte A7 budeme potrebovať tieto pomôcky (nie však nutne všetky, je možné ich nahradiť aj inými, prezradím vám nižšie):
- Kovové pravítko potrebné na meranie, a zároveň rezanie papiera. Toto pravítko je na rezanie papiera najlepšie, je pevné, častokrát podlepené penou, aby sa nám nešmýkalo z povrchu, a predovšetkým je nezničiteľné (oproti klasickým plastovým pravítkam).
- Kliešte alebo iné náradie, pomocou ktorého uzatvoríme kovové spinky. Môžu to byť napr. aj nožnice, šrobováčik, … Čo vám vyhovuje, zistíte pri práci.
- Guma na gumovanie. Ak zakreslíme pri meraní pomocné čiary, musíme sa ich jednoducho zbaviť, vygumovať ich.
- Kovové spinky, 2 ks.
- Papier na vnútro zápisníka v požadovanom formáte. Keď si chceme vytvoriť zápisník vo formáte A7, je nutné použiť listy vo formáte A6 (preložením formátu A6 vznikne formát A7). V mojom prípade mám už nachystaný papier pre formát zápisníka A7, tj. listy v rozmere 105 mm × 148 mm (A6). Na papierový zápisník som použila 20 listov a teda mi vznikol 80-stranový zápisník. Odporúčanie: Čím je formát menší, tým je lepšie použiť menej listov, aby sa zápisník dobre preložil a ostal zatvorený. Zápisník vo formáte A7 je najideálnejší max. 80-stranový, preto na viazanie tohto formátu odporúčam použiť max. 20 listov bežného kancelárskeho papiera.
- Papier na obálku, tj. 1 list pevnejšieho papiera v požadovanom formáte. Ja som použila 250g potlačený kartón v širšom formáte ako je A6, 105 mm × 170 mm . Tento presah na šírku však využijeme na vytvorenie pevnej záložky.
- Šidlo na dierovanie.
- Nôž na zrezanie nerovnej hrany zápisníka po zložení (zlome). Jedná sa o hranu, kde sa zápisník otvára.
- Ceruzka alebo pentelka na značenie miesta pre vymerané dierky.
- Knihárske kosti na vyhladenie zlomu zápisníka. Knihárska kosť však nie je nutná, môžete aj improvizovať a na vyhladenie papiera použiť napr. polievkovú lyžicu! Tú má doma iste každý. :-)
Celkový proces výroby môjho mini zápisníka som rozdelila do 4 kratučkých fáz (a doplnkovej), pri každej z nich je v úvode vizualizované, aké pomôcky sú v danom kroku potrebné. Tak hor sa do toho!
I. Meranie
V prvok kroku výroby zápisníčka budeme len merať. Pomôcky, ktoré sa nám zídu, sú určite pravítko, ceruzka, ďalej pre získanie tých správnych mier bude nutné si zmerať aj veľkosť (dĺžku) kovovej spinky a v neposlednom rade potrebujeme obálkový papier, kde si všetko jemnou linkou zaznačíme. Centrom značenia bodov pre dierovanie bude vždy stredová os daného formátu (priestor pre záložky musíme ignorovať, berieme len čistý formát).
II. Dierovanie
V druhom kroku budeme vytvárať dierky. Pred samotným dierovaním je však nutné si najprv pekne zarovnať nachystané listy a obálkový papier, tj. dbáme na to, aby sa nám všetky listy prekrývali a boli vzájomne vyrovnané na všetky strany. V mojom prípade, keď obálkový papier je širší ako papier vnútorný, som všetky listy zarovnávala pochopiteľne len na 3 strany. Po dierovaní, ak máme na obálkovom papieri zakreslené ceruzkou pomocné čiary, je vhodné ich práve v tejto fáze vygumovať.
III. Viazanie spinkami
Nasleduje fáza viazania samotného zápisníka (tento typ väzby sa v polygrafii označuje ako väzba V1 — väzba na chrbát kovovými spinkami). Znázornené pomôcky, kliešte a šidlo, sú len dobrovoľné, ja ich používam pri práci vo fáze zatvárania kovových spiniek — hrot šidla vložím pod nožičku spinky a kovovým kliešťami zhora na ňu zatlačím, tým sa mi viazanie pekne uzavrie, a tak nožička spinky v mieste zlomu netlačí na papier (prakticky kopírujem oblúkovitý tvar uzavretej spinky akoby bola uzavretá zošívačkou). No a dva kusy spomínaných kovových spiniek sú teda povinné.
IV. Ohyb a orez
Dostávame sa k poslednej fáze tvorby papierového zápisníka. Pre mňa je to tá najadrenalínovejšia :D, vyžaduje si málinko silu a trpezlivosť. V tomto kroku zviazaný zápisník v polovici prehneme a vytvorený zlom pre krásu, ale aj funkčnosť (aby ostal zatvorený) vyhladíme či už knihárskou kosťou alebo inou pomôckou, ktorá preberie túto funkciu (ako napr. polievková lyžica, rukoväť od šidla alebo vlastná ruka).
Keď máme zápisníček vyhladený, nasleduje posledná dôležitá vec, a to orezať jeho jedinú nerovnú hranu. Ak plánujeme vytvoriť pevnú záložku z presahujúcej obálky (rovnako ako v mojom prípade), tak musíme dávať pozor na to, aby sme zadnú stranu obálkového listu neorezali spolu s ostanými. Preto je nutné si zápisník otvoriť zo zadnej strany, tak ho položiť na stôl a nerovnú hranu zrezať až vtedy. Ja robím tieto orezy pomocou kovového pravítka a vysúvacieho noža (noža s náhradnými čepeľami).
Odporúčanie: Nie je nutné zrezať všetky listy na jedenkrát, postupujeme od prvého listu k poslednému v malých dávkach, tj. vodorovný pohyb pri oreze hrany budeme robiť viackrát za sebou ako nejaká mašinka.
Ak sme si teda na začiatku vybrali pre obálkový papier, papier širší, ako bol požadovaný formát, tak ho môžeme jednoducho použiť na vytvorenie pevnej záložky. Je to veľmi jednoduché. Na vnútornú stranu zadného obálkového listu si ceruzkou zaznačíme šírku papierového zápisníka už po orezaní, urobíme si dva body, hore aj dole, potom priložíme na ne kovové pravítko a tupým nástrojom (hrot knihárskej kosti, vypísané guličkové pero, špajdla, hrot plastového pravítka, …) spravíme do papiera ryhu (v polygrafii sa hovorí o tzv. bigovaní). Táto ryha nám napomôže k jednoduchému zloženiu papiera, bez zbytočného lámania vlákien či samotnej farby z tlače (ak máme potlačený papier). Potom už len jednoducho papier preložíme, zase môžeme vyhladiť zlom a papierový zápisník je hotový.
Všetkým vytrvalcom ďakujem za pozornosť, verím, že sa vám podarilo vytvoriť krásne zápisníčky! :-)
Michaela
